Saturday, February 28, 2009

Ako ústavne bojovať so šarlatánstvom ?


Ak sa človek pozrie na to ako sa po svete vymýšľajú spôsoby ako šarlatánsky regulovať internet mala by ho napadnúť základná otázka: 
       Čo stým ?
Ako to už býva, vyhrotenie boja (teraz o P2P sharing) prináša nové a podnetné myšlienky. Môja úvaha nie je ani tak nová ako skôr zaujímavá. Chcem hlavne počuť aký máte názor na ňu vy. Faktom je, že momentálne je na strane zábavného priemyslu právo, čo však vehementne nemožno povedať o spoločenskom presvedčení. Keď býva tvorba zákonov sprevádzaná drtivou lobby v prospech niektorých skupín (napr. zábavný priemysel) zvykne byť ako brzda označovaný súdny systém (najmä v anglosaskom svete) - inde hlavne ústavný.  Samozrejme súdy nemôžu v zásade právo tvoriť a preto sa vždy musia o niečo opierať. Najúčinnejším nástrojom bývajú ľudské práva. Súčasný katalóg ľudských práv je dosť široký, ale pamätá na digitálne storočie ? Na Slovensku sú ľudské práva a základné slobody (, ktoré ma budú momentálne zaujímať) stelesnené prevšetkým v 
Ani jeden z týchto dokumentov nespomína ako ľudské právo - právo na prístup k internetu, či právo na tzv. internetovú slobodu (nefiltrovaný-neutrálny internet). Teraz sa možno mnohí z vás opýtajú čo je to už len za ľudské právo? No podľa môjho názoru je. Dokonca by som povedal, že efektívny výkon mnohých ľudských práv bytostne podmieňuje. Zoberte si napr. článok 11 Charty základných práv EÚ :
(1) Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.
(2) Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií.
Je podľa vás možné aby ho človek efektívne vykonával bez pripojenia k internetu ? Ako by povedali kamaráti česi, nikoli. Myšlienka prístupu k internetu ako ľudského práva nie je nová. Otázka celkom pekne zaujala média, keď generálny tajomník OSN Ban ki-moon vyhlásil pri príležitosti prerušenia internetového pripojenia do Barmy cez podmorský kábel, že právo na internetové pripojenie je ľudské právo. Dnes, už existujú krajiny ako Grécko či Estónsko (od roku 2000), ktoré jeho podchytenie zrealizovali.

Everybody has the right to information. The Law will provide the relevant provisions in respect to the access to the sources of information. Limitation to this right can be imposed by national law only if it is absolutely necessary and justified by reason concerning national security, crime prevention or the rights and interests of third parties. 2. Everybody has the right of participating in the Information Society. The facilitation of accessing digitally transmitted information as well as the production, exchange and distribution of such information constitutes a duty of the State, so long as the guarantees established in Articles 9, 9A and 19 are preserved.
Estónsku verziu som nevedel nájsť. 

Ak si spomeniete na boj o zavedenie pravidla trikrát a nemáš internet v EÚ, možno si pamätáte aj ná pána, ktorý bol stelesnením opozície - Guy Bono. Práve tento francúzsky europoslanec sa má zásluhu na tom, že uznesenie EP, ktoré odmietlo three strikes, adresovalo odkaz : 
“Vyhnúť sa prijatiu opatrení, ktoré sú v rozpore s občianskymi slobodami a ľudskými právami … ako napríklad prerušenie internetového pripojenia
Položme si teda otázku, prečo by sme vôbec chceli takéto ľudské právo ?

Pretože potrebujeme dať ústavným súdom právny základ, ktorým budú môcť zneplatňovať uletené akty parlamentov. Prostredníctvom medzinárodných súdov ako ESĽP zabezpečiť efektivitu ich vymožiteľnosti ak kríva na vnútroštátnej, či lokálnej úrovni (EÚ). V čase, keď prebiehali diskusie o pravidle three strikes - sa objavila aj otázka či by takéto ustanovenie bolo v súlade s Gréckou ústavou. Tu sa ukázalo, že vzhľadom na nejednotný názor na nutnosť súladu komunitárneho práva s ústavou členského štátu, možno pochybovať, že by Grécko jeho ústava ochránila. Preto sa treba obrátiť na medzinárodné fórum - minimálne EÚ. Charta základných práv EÚ avšak s týmto ľudským právom nepočíta a preto ani prípadné prijatie Lisabonskej zmluvy nebude znamenať zmenu v tejto oblasti. Rovnako štrasburský ESĽP nemá dostatočné páky v rámci Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Samozrejme je možno nachádzať útržky týchto ľudských práv v iných ľudských právach, čo však nie je minimálne na vrub právnej istoty

No comments: