Tuesday, November 10, 2009

Je teda sťahovanie z internetu legálne ?

Rozhodol som sa sem prilepiť takú moju analýzu sťahovania z internetu. Koluje okolo toho veľa mýtov, preto je dobré prečítať si teóriu s poradovým číslom 349 :) Písal som to do školy, preto je štýl taký "neblogový". Odkazy sú na český autorský zákon, ale to isté v zásade platí pre slovenský (iné čísielka §§ov). A ešte slovenský autorský zákon používa pojem použitie nie užitie. Výsledok je každopádne rovnaký. Samozrejme výklady sa rôznia..

Na položenú otázku nemožno odpovedať univerzálne vo vzťahu k všetkým autorskoprávne chráneným dielam. Autorské právo ako absolútne subjektívne právo v zásade podmieňuje každé užitie diela súhlasom vykonávateľa majetkových práv. Vždy sa najprv pýtame či je dané nakladanie s dielom, zároveň jeho užitím v zmysle práva. Ak je odpoveď kladná, je nutné sa pozrieť do zákonných licencií. V prípade, že nemožno aplikovať žiadnu, je nevyhnutné získať súhlas autora. Český autorský zákon ako výnimku z užitia diela upravuje tzv. voľné užitie. Voľné užitie teda nie je užitím diela v zmysle práva. Patrí sem najmä užitie diela pre osobnú potrebu.

Podmienkou kvalifikácie ako osobného užitia je :

a) nejedná sa o prípad diela podľa § 30 ods. 3 a 4,

b) jedná sa o dielo zverejnené

c) nakladanie s dielom, ktoré by inak bolo užitím v zmysle práva,

d) užitie pre osobnú potrebu,

e) iba fyzickej osoby,

f) účelom nie je dosiahnutie priameho alebo nepriameho, hospodárskeho alebo obchodného prospechu, (SK hovorí len o obchodnom)

g) za podmienky, že vyhovie všeobecným ustanovenia trojkrokového testu.

Ad a)

Osobitný režim niektorých autorských diel uvedených § 30 ods. 3 a 4 (SK § 24 ods. 3) neumožňuje na otázku odpovedať univerzálne. Napríklad počítačový progam nemožno stiahnuť ani pre osobnú potrebu fyzickej osoby. Preto si ďalší výklad rozvedieme bez ohľadu na tieto špeciálne prípady.

Ad b)

Zo zadania tento fakt nevyplýva. Predpokladajme, že sťahované autorské dielo bolo zverejnené.

Ad c)

V momente kedy užívateľ sťahuje z internetu vytvára rozmnoženinu diela (§ 13 AZ). Je tomu tak, lebo digitálne prostredie v zásade neumožňuje vychuťnať si dielo bez tejto rozmnoženiny. V tom spočíva diametrálny rozdiel s fyzickým svetom, kde vychutnať dielo možno bez jeho užitia v zmysle práva (napr. prečítať knihu).

Ad d)

Osobnou potrebou je možné rozumieť nielen potrebu fyzickej osoby, ktorá rozmnoženinu vyhotovuje, ale aj užitie v rámci domácnosti §115 OZ, okruhu blízkych osôb podľa § 116 OZ, ba v niektorých prípadoch aj mimo neho, napr. hosť domácnosti[1]. Zo zadania však tento fakt nemožno vyčítať, preto ho budeme predpokladať, pri ďalšom výklade.

Ad e)

Samozrejme sťahovať môže vždy len fyzická osoba. Pre jednoduchšie posúdenie otázky predpokladajme, že z internetu je sťahovaný film, ktorý si po pozretí vymažeme.

Ad f)

Pri takomto stiahnutí filmu nemožno hovoriť o tom, že by účelom bol priamy alebo nepriamy, hospodársky alebo obchodný prospechu . Argumentáciu, že “ušetrenie” užívateľa predstavuje jeho hospodársky prospech, je nutné odmienuť. “Ušetrenie” nie je účelom vyhotovenia rozmnoženiny, tým je osobný pôžitok z filmu. Navyše dôvodením ad absurdum musíme takýto výklad vylúčiť, pretože tak by sme obsah voľného užitia obmedzili na nulu. Čo je v rozpore s ratio legis.

Ad g)

Nato aby sme takúto výnimku z exkluzívneho majetkového práva mohli uplatniť musí daná činnosť “prejsť” tzv. trojkrokovým testom § 29 ods. 1 AZ (SK § 38). V opačnom prípade pôjde stále o užitie diela v zmysle autorského zákona. Napriek polemikám aj štáty, ktoré nemajú trojkrokový test priamo vo vnútroštátnej legislatíve musia vykladať svoje obmedzenia a výnimky eurokonformne t.j. súladne sním. Jednotlivé kroky je nutné posudzovať izolovane a test je priechodný ak sú splnené všetky kroky kumulatívne. Trojkrokový test znie nasledovne : “Omezení práva autorského jsou dovolena (1) jen ve zvláštních případech stanovených v tomto zákoně; nesmějí být vykládána (2) způsobem, který by narušoval běžný výkon práv autorských a který by byl neospravedlnitelně (3) na újmu oprávněným zájmům autora.

Ad g 1. krok)

Výnimka z autorského práva je vymedzené priamo v autorskom zákone v jednom z jeho taxatívnych ustanovení. Podmienku považujeme za splnenú.

Ad g 2. krok)

Podľa druhej podmienky (kroku) nesmie byť voľné užitie diela vykladané spôsobom, ktorý je v rozpore s bežným užitím diela. V tomto stupni je nutné posúdiť či takéto obmedzenie narušuje bežný výkon, konkrétneho majetkového práva (t.j. v našom prípade práva na vyhotovenie rozmnoženiny). Vyhotovanie rozmnoženiny je takým hospodárskym užitím diela, ktorým sa zvyčajne dielo hospodársky zhodnocuje (napr. cez iTunes). Dôležité je posúdiť či sa daný spôsob užitia a klasický spôsob užitia dostávajú do hospodárskeho súťaženia a v akej miere. Iba existencia súťaže by nemohla stačiť (napr. aj ofotenie článku z novín pre účely vyučovania je v sútaži z ich kúpov). V úvahu treba vziať aj to, že ani český, ani slovenský autorský zákon otázku právnej povahy rozmnoženiny (t.j. jej legálnosť) pri voľnom užití diela neberie ako rozhodujúce kritérium. Inými slovami nie je rozhodujúce či sa kópia pre osobnú potrebu vyhotovuje z legálnej alebo nelegálnej kópie. Napriek absencii takéhoto ustanovenia, podľa nášho názoru, akoby trojkrokový test lámal užitie diela pre osobnú potrebu na dve časti. Jednu kedy sa vyhotovuje rozmnoženia z legálnej a druhú kedy z nelegálnej rozmnoženiny. Kým prvá podľa nášho názoru materiálnym testom (trojkrokovým) prejde, druhá v zásade nie. Nemožno však takéto konštatovanie brať absolútne a je nutné prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu napr. na zjavnosť / nezjavnosť nelegálnej rozmnoženiny.

Do úvahy je nutné zobrať aj bod 44[2] recitálu informačnej smernice, ktorý stanovuje, že pri posudzovaní v digitálnom prostredí, kde ekonomický dopad môže byť citeľnejší je nutné vykladať reštriktívnejšie ako zvyčajne.

Ad g 3. krok)

Výklad užitia pre osobnú potrebu musí byť taký aby ujma oprávnených záujmov autorov nebola neospravedlniteľná, t.j. bola ospravedlniteľná. Oprávnenými záujmami je nutné rozumieť nie len z hľadiska práva ale napr. aj z hľadiska ekonomického a spoločenského.

Ospravedlniteľnosť posudzujeme podľa cielov práva duševného vlastníctva všeobecne.

Tretí krok teda spočíva v otázke proporcionality záujmov autorov a spoločnosti s ohľadom na ciele právneho odvetvia. Ekonomické záujmy ako jedna zo zložiek oprávnených záujmov možno posudzovať s odkazom na § 25 AZ (SK § 24 ods. 6). Na otázku či je výklad spôsobilý privodiť neprimerané obmedzenie príjmov autorov možno odpovedať nie, pretože explicitne pre tento účel slúži inštitút zakotvený v § 25 AZ. Problematicky sa však preto javí recitál informačnej smernice v bode 38[3]. Iné ako ekonomické záujmy vo svetle cieľov duševného vlastníctva možu byť užitočné pre konkrétny prípad. Sme názoru, že tretiemu kroku sťahovanie či už z legálneho alebo nelegálneho zdroja v zásade vyhovie.

Záverom. Ak si stiahneme nelegálnu rozmnoženinu z rapidshare, pre svoju osobnú potrebu, aby sme si mohli v pohodlí domova pozrieť film s najväčšou pravdepodobnosťou autorské právo porušíme.



[1] Telec/Tůma, Autorský zákon

[2] (44) Ak sa uplatňujú výnimky a obmedzenia uvedené v tejto smernici, musia sa vykonávať v súlade s medzinárodnými záväzkami. Tieto výnimky a obmedzenia sa nemôžu uplatňovať spôsobom, ktorý poškodzuje oprávnené záujmy nositeľa práv, alebo ktorý je v rozpore s normálnym využívaním jeho diela alebo iného predmetu ochrany. Poskytovanie takýchto výnimiek alebo obmedzení členským štátom musí predovšetkým primerane odrážať možný zvýšený ekonomický dopad týchto výnimiek alebo obmedzení v kontexte nového elektronického prostredia. Preto rozsah niektorých výnimiek alebo obmedzení bude možno potrebné viac obmedziť, ak dôjde k niektorým novým spôsobom použitia diel chránených autorským právom a iných predmetov ochrany.

[3] (38) Členské štáty musia mať možnosť poskytnúť výnimku alebo obmedzenie v súvislosti s právom rozmnožovania pre niektoré druhy rozmnožovania zvukového, vizuálneho a audiovizuálneho materiálu na súkromné použitie, ktoré sú doplnené vhodnou kompenzáciou. Sem môžu patriť úvodné alebo pokračujúce systémy odmeňovania ako kompenzácie za ujmu nositeľom práv. Napriek tomu, že rozdiely medzi uvedenými systémami odmeňovania ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu, uvedené rozdiely, vzhľadom na analógovú súkromnú reprodukciu, by nemali mať významnejší dopad na rozvoj informačnej spoločnosti. Súkromné digitálne kopírovanie bude pravdepodobne oveľa rozšírenejšie a má väčší ekonomický dopad. Preto je potrebné náležite zohľadniť rozdiely medzi digitálnym a analógovým súkromným kopírovaním a v niektorých ohľadoch treba medzi nimi rozlišovať.

2 comments:

Anonymous said...

porusenie je jedna vec. druha vec je ake sankcie za to hrozia.

p.s.: zmen si prosim dizajn blogu na nieco konzervativnejsie, bolia ma oci.

Huťko said...

Súhlasím, ale určite by som sa nikdy na to nespoliehal.

ad ps ... keď mne sa tak páči :) máš nejaký pekný návrh ?