Sunday, December 6, 2009

nekalé obchodné praktiky vo vyhľadávačoch

Týchto pár riadkov som písal na predmet Právo a reklama u prof. Hajna. Rozhodol som sa ich otisknúť tu :) Sú to dva modelové prípady (možných) nekalých obchodných praktík vo vyhľadávačoch. Odkazy sú na českú úpravu.




Príklad 1.

Súčasným zárobkovým modelom internetových vyhľadávačov, je systém kedy vedľa prirodzených (organických) výsledkov vyhľadávania zobrazujú sponzorované (anorganické) odkazy. Tieto odkazy majú rovnakú štruktúru ako prirodzené výsledky avšak v celom rozsahu ich navrhuje inzerent. Predmetom návrhu je kľúčové slovo [1.] po zadaní, ktorého sa zobrazí sponzorovaný odkaz, titul [2.], popis [3.] a internetová adresa [4.] kam bude prípadný užívateľ presmerovaný po kliknutí.

Ako možno vidieť na obrázku vyhľadávače v súčasnosti anorganické odkazy odlišujú trochu deformovanou štruktúrou výsledku, zvýraznením v jemne odlišnom farebnom poli a označením sponzorované odkazy. Ak by tak vyhľadávače nerobili, bolo by možné uvažovať o porušení noriem jednak súkromného ale aj verejného práva. Z hľadiska českého verejného práva by sa poskytoval najmä § 1 ods. 3 zákona o regulácií reklamy, ktorý vyžaduje od každej reklamy výslovné označenie reklamnej informácie. Navyše priemerný užívateľ (alebo užšie spotrebiteľ) sa zvykne domnievať, že takéto výsledky sú produkt automatizovaného a objektívneho procesu posúdenia. Zo skúsenosti, vyhľadávačom zvykne vo vysokých pozíicách umiestnenia dôverovať. Z hľadiska súkromného práva by sa v takto konštruovanom prípade mohlo jednať o klamavú obchodnú praktiku ako je vymedzená v prílohe č. 1 písm. j) k zákonu o ochrane spotrebiteľa (viz nižšie). Vzhľadom na to, že sa jedná o prípad z čiernej listiny, nie je nutné aby bola naplnená generálna klauzula nekalej obchodnej praktiky (§ 4 zákona o ochrane spotrebiteľa) ale postihovateľnosť prostriedkami nekalej súťaže nastupuje per se. Vzhľadom na charakter porušenia by ako žalobca prichádzalo do úvahy najmä spotrebiteľské združenie, ktoré by sa mohlo domáhať aby sa vyhľadávač skrytej reklamy pro futuro zdržal a odstránil súčasne závadný stav. Narozdiel od slovenského práva, české neumožňuje spotrebiteľskému združeniu žalovať o primerané finančné zadosťučinenie.

j) propaguje ve sdělovacích prostředcích výrobky nebo služby způsobem, při němž si spotřebitel nemusí uvědomit, že se jedná o placenou reklamu výrobku nebo služby,

Príklad 2.

Vládou spojených štátov bol spustený bezplatný program Making Home Affordable, ktorý mal pomôcť vlastníkom domov pri refinancovaní alebo modifikovaní ich hypoték, tak aby o svoje nehnuteľnosti neprišli. Pre tento účel bola zriadená o.i. internetová adresa www.makinghomeaffordable.gov . V apríli 2009 si však niekoľko spoločností zaoberajúcich sa modifikovaním hypoték za poplatok zaplatila u internetových vyhľadávačov reklamu. Tá sa zobrazovala na kľúčové slovo, resp. frázu "Making Home Affordable". Navyše všetky prvky sponzorovaného odkazu, ako boli popísané vyššie, budili dojem, že sponzorovaný odkaz pochádza priamo od vlády USA. V prvku [4.] bola dokonca uvedená pôvodná vládna adresa www.makinghomeaffordable.gov . Štátna inštitúcia na ochranu spotrebiteľov si prostredníctvom súdu vymohla zastavenie týchto reklám ako klamlivé. Vzhľadom na vizuálne vyobrazenie reklamy s nepravdivou informáciou o internetovej adrese zadávateľa reklamy, pôjde o klamavé opomenutie v zmysle § 5 ods. 1 písm a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zároveň takéto konanie napĺňa znaky príslušnej malej ale aj veľkej generálnej klauzule. Otázne zostáva, či by len samotné inzerovanie na frázu "Making Home Affordable" za daných okolností, mohlo byť považované za nekalú obchodnú praktiku voči spotrebiteľom.

§ 5 ods. 1 písm. d)
"Obchodní praktika je klamavá, vede-li způsob prezentace výrobku či služby, včetně srovnávací reklamy, nebo jejich uvádění na trh k záměně s jinými výrobky či službami, nebo rozlišovacími znaky jiného podnikatele"

Zákon používa pojem podnikateľ, ktorý je užší ako súťažiteľ. Štátny orgán prostredníctvom svojho neziskového programu by pravdepodobne nemohol byť považovaný za podnikateľa v zmysle obchodného zákonníka (zákona na ochranu spotrebiteľa neobsahuje vlastnú definíciu). Tým sa však nevylučuje možnosť napadnúť danú reklamu prostredníctvom ustanovení o klamavej reklame v obchodnom zákonníku.

No comments: