Cyberspace - day 2.

[ Sobota ]

V sobotu som začal už takpovediac "in medias res". Nedokázal som totiž ráno vstať na prvý workshop. Ono vlastne som o rannej prednáške ani nevedel, keďže som mal vytlačený starý program :) Celý deň som sedel najmä v sekcii duševné vlastníctvo, čiže ako môžete vidieť tu (abstrakty a témy) zmeškal som toho určite dosť. Workshopy bežali totiž simultánne.

@ 10.30 "weak-up", varenie z priemyselného balenia Clever párok a sprcha

@ 11.00 nestíhanie na "prvú" sekciu Internet International Law

@ 11.20 s niekoľko-minútovým opozdením som konečne na Veveří. Prednáška pána Schweighofera na téma New Borders of Cyberspace je už v plnom prúde. Bohužiaľ ešte polo-spím, nevnímam veľa. Preklínam nepríjemný pocit v bruchu. A, že to bola téma veľmi zaujímavá ... hádam si to budem môcť prečítať neskôr tu.

@ 12.00 nastúpil Michal Koščík, domáci "odchovanec" Masaryčky. Jeho workshop na téma Internet Gambling, ma skutočne prebral. Bol to taký úvod do online stávkovania ale mňa úplne dostal. Otázka štátnych monopolov a voľného pohybu služieb, Gebhardov test či liberalizácia trhu z hazardnými hrami nútili premýšľať. Nadchol ma aj komentár Wen Li-ho, ktorý na Číne demonštroval prečo gambling treba regulovať precízne, lebo inak pretečie do virtuálnych svetov.

@ 13.30 začal blok duševného vlastníctva, pričom sa slova ujal Matěj Myška k téme Copyfights: The quarrel about private copying exception in the digital age. Otázka digitálnej kópie pre osobnú potrebu, zaujala podľa reakcií mnoho ľudí v publiku. Porovnanie dôležitosti oprávnenej / neoprávnej master copy v európe bolo dosť zaujímavé. Keďže s Matejom sme odsúdený na podobný názor čo sa týka sťahovania pre osobnú potrebu, v duchu som mu na všetko prikyvoval :) Ešte si s odstupom času spomínam na termín "perpetuation of injustice" ? Čo malo tuším označovať absurditu vyhotovenia legálnej rozmnoženiny z nelegálnej. Moje poznámky nie sú dokonalé..

@ 14.00 Potom prišla slečna Vasiliki Samartzi z Londýna. Tému mala užasne zaujímavú Digital Rights Management Systems and Lawful Personal Use Expectations. Bohužial som sa však akosi nedokázal sústrediť na výklad a poznámky sa mi nezachovali..

@ 14.30 Celú miestnosť prinútil však počúvať taliansky profesor autorského práva Giovanni Maria Riccio (jeho blog). Typicky južanskou náturou, svoj prednes doslova hral. Private remedies and Copyright Law in Cyberspace bola jeho pol hodinová téma. S týmto človekom som sa mal možnosť baviť i po konferencii (cestou na recepciu) a bola ho radosť počúvať. Skutočne veľmi priateľský chlap.

@ 15.15 Po prestávke, Jaroslav Šavelka a jeho Softvérové štandardy. Mne sa téma páčila, aj keď som v nej sa priznám trošku mimo :) Spomínal napr. rôzne spôsoby vzniku štandardov :

a) public body (Dánsko)

b) ISO a podobné

c) de facto štandardy

@ 15.45 Rovnako zaujímavý príspevok mala i Tatsiana Kuliashova na tému Open-sourcových licencií. Zaujal ma predovšetkým vzájomný boj medzi licenciami, na ktorý sa už sťažoval prof. Scott. Taktiež som prvý krát počul o EUPL.

@ 16.15 Napokon duševné vlastníctvo uzavrel Thomas Roessing otázkou označovania autorov vo Wikipédií. Musím povedať, že príspevok mi vnútorne položil omnoho viac otázok ako odpovedí. Napríklad aký dopad môže mať nový produkt Wikimedie tvorby vlastných e-books, na osobnostné práva autorov ?

Potom som sa presunul do sekcie Theory of Cyberlaw, ktorá bola viac "komornejšia". Viedol ju Dr. Polčák a ako bodka na záver bola dokonalá.

@ 17.00 Mariusz Golecki a jeho príspevok "Alica v krajine zázrakov..." bol bohužiaľ jeden z tých, ktoré som absolútne nepochopil. Nepomohlo ani krásne podanie spíkra. A vybil sa aj sám netbook.

@ 18.00 Ďalšia v poradí začala Michaela Štiková. Veľmi sympatická baba, ktorá spustila fakt úžasnú britskú angličtinu. Stoho som bol úplne vedľa, veď kto ma pozná vie ako ma takáto "dovednosť" dokáže pošťuchnúť za srdce. Rozprávala o Legal Protection of Virtual Assets, čím som sa pomaly dostával do sveta, kde som nikdy nebol t.j. sveta virtuálneho vlastníctva.

@ 18.30 Najväčší klinec bol však pre mňa tento pán, Wen Li. Pôvodom Číňan študujúci v Londýne, mal skutočne podnetný príspevok na tému The Regulation of Virtual Currency in China, with Comparative Perspectives from the EU and UK. Okrem toho, že som nevedel pochopiť, kde ten svet dospel zatiaľ čo som spal, som sa hlavne divil aké to máme v EU čudesné smernice. Zjavne niesom úplne digitálne dieťa :)

@ 19.00 Transport do reštaurácie, kde sa konala večera, bol príjemným prekvapením.

@ Evening Večera, diskusie, pivo (na účet sponzorov) fakt pekne zakončili Cyberspace. Budúci rok som tam hádam opäť :)

Digital Economy Bill satire :)

I´ve recieved this awesome video in the morning (through Facebook) from my friend James. It ridicules Digital Economy Bill in the genuine way. See video below.

Hip-hop & Internet law, this guy is genius :)

Cyberspace - day 1.

Dnes ráno sa skončili tri dni socializovania s "kyberprávnikmi". Konferencia o práve a technológiách, Cyberspace 2009. Kamaráti vedia, že do Brna som šiel práve za tým. Za internetovým právom, no najmä za ľudmi. Takže ako to vlastne kamaráti moji prebiehalo ?

[ Piatok ]

@ 12.30 Od kounicových kolejí smerom na FSS.

@ 13.00 Entering FSS, krmítko je zavreté = baštím Burek s masem :),

@ 14.00 Registračka a úvodné slovo ..

@ 15.20 Prednáška alebo skôr podnetný komentár Michaela Bogdana o The Pirate Bay.

Netušil som, že tento švédsky profesor je rodený Čechoslovák zo Slovenska. Pobavil, zaujal a ešte raz zaujal. Ozrejmil mi mnohé a vyvrátil niekoľko mýtov, ktoré som si denne čítal v novinách (napr. zaujatých sudcov). Netušil som, napr. že piráti dokázali zosmiešniť aj otca žiadajúceho o stiahnutie torrentovaných fotiek z pitvy jeho mŕtveho dieťaťa. Z právnej stránky ma zase zaujalo, že prípad možno skončí nielen na najvyššom švédskom súde ale i ECHR. Ba čo najzaujímavejšie možno pred ECJ. Žeby zodpovednosť ISPs a trestnoprávna zodpovednosť ?

@ 16.00 Druhú prednášku mal Zbynek Loebl o On-line Dispute Resolution in Multi-Lingual Internet. U neho ma zaujal kvázi-jury systém, ktorý používa údajne eBay. Ak si dobre pamätám, o rovnakom systéme som čítal už v Who Controls the Internet ?, no vtedy ma to až tak nezaujalo.

@ 16.50 Keďže Cyberspace je tak 50:50 - soció/pravnickó, nasledovali dve predášky ujov sociológov.

@ 17.10 Prvú sociologickú zahájil prof. Charles Ess. Bolo to na mňa vysoko abstraktné a filozofické. Iný sa zjavne bavili a skutočne to bolo asi podnetné len akosi mňa to až na jednu pasáž neoslovilo. Tá pasáž boli otázky z publika, keď niekto pekne načrtol aký je rozdiel medzi osobnosťou a identitou. Začal som už pochybovať o sociológií, slovami wo-co-go? No a potom to prišlo.

@ 18.00 Prišiel pán menom Shang. H. Hsu prednášal o niečom sociologickom na tému MMORPG (ja som to musel hneď Googliť, keďže som to počul prvý krát). Nenápadný chlapík z Taiwanu, ktorý začal prezentovať svoj výskum pre jednu spoločnosť čo vyvíja takéto hry. V číslach mal vyjadrené veci ako curiosity, friendship, addictivness etc. Z publika sa ozval úškrn ale mňa to fakt zaujalo. Mal to skutočne podrobné a ja som sa divil či to tej spoločnosti dokáže skutočne zvýšiť predaj.

@ 18.40 Koniec programu, nájdenie sa s Vladom a vlastná recepcia v Pegase :) (Keďže na tú real sme sa necítili ako dvaja študáci..)

@ 19.00 Pegas, žiadne miesto, prvý Golden Pegas (16 stupňov) na stojáka

@ 19.30 Pegas, druhé ..

@ 20.15 Pegas, tretie ..

@ 21.00 Pegas, štvrté :)

@ 21.30 Zmena pubu smer postkonferenčný Mezzanin (tuším sa to tak volá).

@ 22.00 Mezzanin, stretnutie Rasťa a spol., prvé pivko (už po sediačky :)

@ 23.00 Mezzanin, druhé (odstup medzi pivami sa zvyšuje ..)

@ 23.45 Mezzanin, trošku chatu s chlapcami s maďarska a tretie ?? asi ...

@ ??.?? Hlad, hlad, smer Modrá Růže.

@ ??.?? Modrá Růže, pivná sláma, prvé jahodové pivko

@ ??.?? Modrá Růže, druhé jahodové pivko, vlado už nevládze a necháva ho na stole :)

@ 04.00 Plazenie na kolej, Kounicova, bezproblémové zaspávanie :).

[ Sobota ] nabudúce ...

časopis duševné vlastníctvo zadarmo - online

Na internete sa mi podarilo objaviť toto malé miestečko na stránke Úradu priemyselného vlastníctva SR. Nájete tam dve nové vydania (1,2/2009) časopisu Duševné vlastníctvo úplne zadarmo vo forme .pdf . Hádam sa tam budú objavovať naďalej (keby ešte mali news feed)...

Je teda sťahovanie z internetu legálne ?

Rozhodol som sa sem prilepiť takú moju analýzu sťahovania z internetu. Koluje okolo toho veľa mýtov, preto je dobré prečítať si teóriu s poradovým číslom 349 :) Písal som to do školy, preto je štýl taký "neblogový". Odkazy sú na český autorský zákon, ale to isté v zásade platí pre slovenský (iné čísielka §§ov). A ešte slovenský autorský zákon používa pojem použitie nie užitie. Výsledok je každopádne rovnaký. Samozrejme výklady sa rôznia..

Na položenú otázku nemožno odpovedať univerzálne vo vzťahu k všetkým autorskoprávne chráneným dielam. Autorské právo ako absolútne subjektívne právo v zásade podmieňuje každé užitie diela súhlasom vykonávateľa majetkových práv. Vždy sa najprv pýtame či je dané nakladanie s dielom, zároveň jeho užitím v zmysle práva. Ak je odpoveď kladná, je nutné sa pozrieť do zákonných licencií. V prípade, že nemožno aplikovať žiadnu, je nevyhnutné získať súhlas autora. Český autorský zákon ako výnimku z užitia diela upravuje tzv. voľné užitie. Voľné užitie teda nie je užitím diela v zmysle práva. Patrí sem najmä užitie diela pre osobnú potrebu.

Podmienkou kvalifikácie ako osobného užitia je :

a) nejedná sa o prípad diela podľa § 30 ods. 3 a 4,

b) jedná sa o dielo zverejnené

c) nakladanie s dielom, ktoré by inak bolo užitím v zmysle práva,

d) užitie pre osobnú potrebu,

e) iba fyzickej osoby,

f) účelom nie je dosiahnutie priameho alebo nepriameho, hospodárskeho alebo obchodného prospechu, (SK hovorí len o obchodnom)

g) za podmienky, že vyhovie všeobecným ustanovenia trojkrokového testu.

Ad a)

Osobitný režim niektorých autorských diel uvedených § 30 ods. 3 a 4 (SK § 24 ods. 3) neumožňuje na otázku odpovedať univerzálne. Napríklad počítačový progam nemožno stiahnuť ani pre osobnú potrebu fyzickej osoby. Preto si ďalší výklad rozvedieme bez ohľadu na tieto špeciálne prípady.

Ad b)

Zo zadania tento fakt nevyplýva. Predpokladajme, že sťahované autorské dielo bolo zverejnené.

Ad c)

V momente kedy užívateľ sťahuje z internetu vytvára rozmnoženinu diela (§ 13 AZ). Je tomu tak, lebo digitálne prostredie v zásade neumožňuje vychuťnať si dielo bez tejto rozmnoženiny. V tom spočíva diametrálny rozdiel s fyzickým svetom, kde vychutnať dielo možno bez jeho užitia v zmysle práva (napr. prečítať knihu).

Ad d)

Osobnou potrebou je možné rozumieť nielen potrebu fyzickej osoby, ktorá rozmnoženinu vyhotovuje, ale aj užitie v rámci domácnosti §115 OZ, okruhu blízkych osôb podľa § 116 OZ, ba v niektorých prípadoch aj mimo neho, napr. hosť domácnosti[1]. Zo zadania však tento fakt nemožno vyčítať, preto ho budeme predpokladať, pri ďalšom výklade.

Ad e)

Samozrejme sťahovať môže vždy len fyzická osoba. Pre jednoduchšie posúdenie otázky predpokladajme, že z internetu je sťahovaný film, ktorý si po pozretí vymažeme.

Ad f)

Pri takomto stiahnutí filmu nemožno hovoriť o tom, že by účelom bol priamy alebo nepriamy, hospodársky alebo obchodný prospechu . Argumentáciu, že “ušetrenie” užívateľa predstavuje jeho hospodársky prospech, je nutné odmienuť. “Ušetrenie” nie je účelom vyhotovenia rozmnoženiny, tým je osobný pôžitok z filmu. Navyše dôvodením ad absurdum musíme takýto výklad vylúčiť, pretože tak by sme obsah voľného užitia obmedzili na nulu. Čo je v rozpore s ratio legis.

Ad g)

Nato aby sme takúto výnimku z exkluzívneho majetkového práva mohli uplatniť musí daná činnosť “prejsť” tzv. trojkrokovým testom § 29 ods. 1 AZ (SK § 38). V opačnom prípade pôjde stále o užitie diela v zmysle autorského zákona. Napriek polemikám aj štáty, ktoré nemajú trojkrokový test priamo vo vnútroštátnej legislatíve musia vykladať svoje obmedzenia a výnimky eurokonformne t.j. súladne sním. Jednotlivé kroky je nutné posudzovať izolovane a test je priechodný ak sú splnené všetky kroky kumulatívne. Trojkrokový test znie nasledovne : “Omezení práva autorského jsou dovolena (1) jen ve zvláštních případech stanovených v tomto zákoně; nesmějí být vykládána (2) způsobem, který by narušoval běžný výkon práv autorských a který by byl neospravedlnitelně (3) na újmu oprávněným zájmům autora.“

Ad g 1. krok)

Výnimka z autorského práva je vymedzené priamo v autorskom zákone v jednom z jeho taxatívnych ustanovení. Podmienku považujeme za splnenú.

Ad g 2. krok)

Podľa druhej podmienky (kroku) nesmie byť voľné užitie diela vykladané spôsobom, ktorý je v rozpore s bežným užitím diela. V tomto stupni je nutné posúdiť či takéto obmedzenie narušuje bežný výkon, konkrétneho majetkového práva (t.j. v našom prípade práva na vyhotovenie rozmnoženiny). Vyhotovanie rozmnoženiny je takým hospodárskym užitím diela, ktorým sa zvyčajne dielo hospodársky zhodnocuje (napr. cez iTunes). Dôležité je posúdiť či sa daný spôsob užitia a klasický spôsob užitia dostávajú do hospodárskeho súťaženia a v akej miere. Iba existencia súťaže by nemohla stačiť (napr. aj ofotenie článku z novín pre účely vyučovania je v sútaži z ich kúpov). V úvahu treba vziať aj to, že ani český, ani slovenský autorský zákon otázku právnej povahy rozmnoženiny (t.j. jej legálnosť) pri voľnom užití diela neberie ako rozhodujúce kritérium. Inými slovami nie je rozhodujúce či sa kópia pre osobnú potrebu vyhotovuje z legálnej alebo nelegálnej kópie. Napriek absencii takéhoto ustanovenia, podľa nášho názoru, akoby trojkrokový test lámal užitie diela pre osobnú potrebu na dve časti. Jednu kedy sa vyhotovuje rozmnoženia z legálnej a druhú kedy z nelegálnej rozmnoženiny. Kým prvá podľa nášho názoru materiálnym testom (trojkrokovým) prejde, druhá v zásade nie. Nemožno však takéto konštatovanie brať absolútne a je nutné prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu napr. na zjavnosť / nezjavnosť nelegálnej rozmnoženiny.

Do úvahy je nutné zobrať aj bod 44[2] recitálu informačnej smernice, ktorý stanovuje, že pri posudzovaní v digitálnom prostredí, kde ekonomický dopad môže byť citeľnejší je nutné vykladať reštriktívnejšie ako zvyčajne.

Ad g 3. krok)

Výklad užitia pre osobnú potrebu musí byť taký aby ujma oprávnených záujmov autorov nebola neospravedlniteľná, t.j. bola ospravedlniteľná. Oprávnenými záujmami je nutné rozumieť nie len z hľadiska práva ale napr. aj z hľadiska ekonomického a spoločenského.

Ospravedlniteľnosť posudzujeme podľa cielov práva duševného vlastníctva všeobecne.

Tretí krok teda spočíva v otázke proporcionality záujmov autorov a spoločnosti s ohľadom na ciele právneho odvetvia. Ekonomické záujmy ako jedna zo zložiek oprávnených záujmov možno posudzovať s odkazom na § 25 AZ (SK § 24 ods. 6). Na otázku či je výklad spôsobilý privodiť neprimerané obmedzenie príjmov autorov možno odpovedať nie, pretože explicitne pre tento účel slúži inštitút zakotvený v § 25 AZ. Problematicky sa však preto javí recitál informačnej smernice v bode 38[3]. Iné ako ekonomické záujmy vo svetle cieľov duševného vlastníctva možu byť užitočné pre konkrétny prípad. Sme názoru, že tretiemu kroku sťahovanie či už z legálneho alebo nelegálneho zdroja v zásade vyhovie.

Záverom. Ak si stiahneme nelegálnu rozmnoženinu z rapidshare, pre svoju osobnú potrebu, aby sme si mohli v pohodlí domova pozrieť film s najväčšou pravdepodobnosťou autorské právo porušíme.

---

[1] Telec/Tůma, Autorský zákon

[2] (44) Ak sa uplatňujú výnimky a obmedzenia uvedené v tejto smernici, musia sa vykonávať v súlade s medzinárodnými záväzkami. Tieto výnimky a obmedzenia sa nemôžu uplatňovať spôsobom, ktorý poškodzuje oprávnené záujmy nositeľa práv, alebo ktorý je v rozpore s normálnym využívaním jeho diela alebo iného predmetu ochrany. Poskytovanie takýchto výnimiek alebo obmedzení členským štátom musí predovšetkým primerane odrážať možný zvýšený ekonomický dopad týchto výnimiek alebo obmedzení v kontexte nového elektronického prostredia. Preto rozsah niektorých výnimiek alebo obmedzení bude možno potrebné viac obmedziť, ak dôjde k niektorým novým spôsobom použitia diel chránených autorským právom a iných predmetov ochrany.

[3] (38) Členské štáty musia mať možnosť poskytnúť výnimku alebo obmedzenie v súvislosti s právom rozmnožovania pre niektoré druhy rozmnožovania zvukového, vizuálneho a audiovizuálneho materiálu na súkromné použitie, ktoré sú doplnené vhodnou kompenzáciou. Sem môžu patriť úvodné alebo pokračujúce systémy odmeňovania ako kompenzácie za ujmu nositeľom práv. Napriek tomu, že rozdiely medzi uvedenými systémami odmeňovania ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu, uvedené rozdiely, vzhľadom na analógovú súkromnú reprodukciu, by nemali mať významnejší dopad na rozvoj informačnej spoločnosti. Súkromné digitálne kopírovanie bude pravdepodobne oveľa rozšírenejšie a má väčší ekonomický dopad. Preto je potrebné náležite zohľadniť rozdiely medzi digitálnym a analógovým súkromným kopírovaním a v niektorých ohľadoch treba medzi nimi rozlišovať.

huťkove rýchle linky 45-47/09

#1 Je nutné sa báť tajnej medzinárodnej zmluvy ?

ACTA je vzhľadom na aktuálne rokovania žhavým téma snáď všade. Asi preto, že je taká tajná :) Cez Wikileaks sa už podarilo vydolovať istú časť. Všeobecne panuje panika najmä čo sa týka zodpovednosti ISP a three strikes ustanovení. Nie všetci to však vidia rovnako. Niektorý tvrdia, že nič nové neprináša. Ďalší ako prof. Michael Geist či európsky poslanec za Pirátsku stranu sú iného názoru.

#2 Mikulášsky balíček z EP

Telekomunikačný balíček stále nie je dokonalý, tvrdí La Quadratu du Net. Na druhej strane Ars Technica vyzerá byť celkom spokojná. Pirátsky poslanec zas tvrdí niečo na pol ceste: "je to dobré, nateraz." Pridáva aj krátke FAQ o telekomunikačnom balíčku.

#3 Prípad SpotreBill

Ponúkam príbeh "úspešnej" stránky, ktorá sa rozhodla zarobiť na tom, že nik nečíta všeobecné obchodné podmienky. Download-portal.sk alebo Basne-portal.sk, toto sú hity tejto jesene. Stačí postaviť stránku, napchať ju voľným softvérom alebo out-of-copyright dielami. Potom vytvoriť obchodné podmienky, kde si zapýtate 5 eur. Nakresliť formulár a žiadať registráciu predtým ako dovolíte užívateľovi stiahnuť program / báseň. Každý Spotrebill (t.j. i ja) si neprečíta podmienky, hodí x do check-boxu a tadá. Zmluva je údajne uzavretá. Teda naoko... Príde vám domov papierová faktúra, a vy sa začnete rozčulovať na stránke Sme. No a o týždeň máte "tristo" trestných oznámení a registrovať na stránkach už nejde. Sladký život podvodníka.

A rada nad zlato, nedovoľte sa zostrihať ak radíte novinám, dopadne to takto :

"Vyplnenie akéhokoľvek dotazníka nie je obchodnou zmluvou." hovorí advokát ... z kancelárie ... Podľa neho chýba v tomto prípade vlastnoručný podpis, zmienka nie je ani o špeciálnom elektronickom podpise. (to je quote) ár-jú-sírijs ?

#4 Krásny výskum u susedov

Tomuto ja hovorím blog. Tomu sa dá iba tlieskať. Doktorant si v praxi vyskúšal ako funguje platný zákon v rakúsku, podľa ktorého vám spoločnosti majú na požiadanie, do 8 týždňov, zadarmo poskytnúť údaje, ktoré o vás vedú. Výsledok ? Čítajte sami.

#5 Framing a iserialy.sk

Je to už nejaký ten týždeň, keď sa na stránke pirátskej strany objavil post s názvom "Príkaz na zrušenie stránky". Česká protipirátska únia oslovila iSerialy.sk, ktoré embedujú seriály z iných stránok, aby zanechali svojej činnosti. Ono nečudo, že stránka vlastne vyhovela. Rekapituláciu si rovno prečítajte u nich. Možno sa k tomuto niekedy vrátim, ak bude čas.

#6 Nekalá súťaž či autorské práva ?

Najprv sa sťažoval, že mu indexujú správy do služieb typu Google news, teraz mu vadí priamo vyhľadávač Google. Rupert Murdoch, vizionár 19. storočia :)

#7 Facebook reaguje na slovenský rasizmus

Určite to každý zachytil. Tisíce užitočných skupín na Facebooku. Niektoré sú však extrémne užitočné, lebo dokážu spojit nekonečné množstvo imbecilov. Keď už nie v tom, čo hlásajú, aspoň v tom, že pod civilným menom, páchajú trestný čin, na indexovateľnej stránke :) Facebook tak jednu skupinu "vlastencom" už zrušil. Vďaka Bohu... či teda vďaka Facebooku.

#8 Cenzúra čínskeho Bingu

Nepotrebuje komentár.

Ako som platil, keď som nemusel (blbé dialery)

Keď som bol ešte na základnej škole stala sa nám raz taká nepríjemná vec. Moja surfovacia neskúsenosť spôsobila, že som našu krásnu 486 infikoval dialerom. Samozrejme písali sa 90te roky a ja som mal ešte dialupový internet. Jeden krásny deň nám tak prišla faktúra z 6násobkom toho čo sme platili obyčajne. Po reklamácií u T-comu, a zdelení nášho rodinného "technika", že sa stým nedá nič robiť sme zaplatili. Teda otec :) Dnes som na hodine Cyberlaw dostal zaujímavý podnet. Vraj som platiť nemal. Tak som si zbehol okopírovať jeden odborný článok od JUDr. Polčáka v časopise Obchodní právo pod názvom Nekalá souťež na internetu (2005, číslo 5).

Ten rozoberá rakúsky prípad III ZR 96/03 :

Pani si zaplatila u telekomunikačnej spoločnosti internet. Bohužiaľ sa jej podarilo dostať dialer do svôjho počítača. Následne tento spôsobil neobvykle vysoký účet tým, že sa pripájal inde ako mal (no stále na internet). Pani odmietla zaplatiť. Spoločnosť ju zažalovala. Súd nakoniec zaviazal odporkyňu aby zaplatila iba to čo by bola zaplatila podľa normálnych taríf, teda to čo očakávala za svoje browsenie. Ako k tomu súd dospel ? Krásne...

Ak žalobca (spoločnosť) spoplatní odporkyňu za pripájanie cez dialer sám na tom samozrejme zarába. Inými slovami, žalobca využíva tretiu stranu (šíriteľa dialeru) na to, aby mohol žalovanej strane účtovať viac (viac zarobiť). Časť spoplatnenej sumy si necháva telekomunikačná spoločnosť, časť poputuje šíriteľovi daileru. Avšak suma je účtovaná za službu, u ktorej je spôsob lákania zákazníka v rozpore s dobrými mravmi. Preto existuje zodpovednostný nárok (z dôvodu úmyselného konania voči dobrým mravom § 424 OZ) odporkyňe voči šíriteľovi daileru. Súd sa vyjadril, že za takúto službu nie je access provider povinný posunúť žiadnu úhradu šíriteľovi daileru. Jediné čo teda musí odporkyňa zaplatiť je to čo prebrowsovala u svojho operátora (t.j. to čo by platila pôvodne). Ak by šíriteľ daileru žaloval telekomunikačnú spoločnosť za neuhradené služby, je nutné namietnuť hornú konštrukciu.

Zaujímavé je ešte, že obozretnosť ohľadom samoinštalácie daileru bola posúdená mimo zavinenia (t.j. aj mimo nevedomej nedbanlivosti). Prevenčná povinnosť podľa § 415 je subjektívna a na obyčajného užívateľa nemožno klásť takúto vysokú obozretnosť. Samozrejme ak by sa jednalo o počítačové experta asi by to bolo iné. Keď som sa o tom bavil s JUDr. Polčákom bol názoru, že ak neexistuje širšia medializácia problému dialerov nemožno cez § 415 požadovať ani inštaláciu antidailerových programov. Dôvodom je neznámosť existencie takéhoto problému.

Potom som našiel slovenský prípad. 8C/36/2005 - okresný súd Bratislava I. (klik, zvýraznil som zaujímavé časti). Asi bez následného odvolania. Prípad je v zásade rovnaký až na opačné procesné postavenie. V tomto prípade žaloval užívateľ, niekdajší Slovak Telecom. Navrhovateľ tu však nedostatočne zdôvodnil na základe akého právneho titulu vymáha svoje peniaze späť, preto neuspel. Keďže ide o sporové konanie, súd nejde ultra petitum. Ak by to moje nebolo už premlčané, otec by mal možno radosť :)

Otázka, čo však ak by sa pripájal dialer aj samovoľne ?

Pozri aj "Vysoký účet za dialer v ČR nemusí zaplatiť užívateľ" - tiež tu - súd údajne (nedohľadal som si rozhodnutie) argumentoval tým, že access provider mal na takýto problém upozroniť užívateľa (§ 415 OZ). Poškodený bol navyše študent informačných technológií.

Update: Rozhodnutie Mestského súdu v Prahe je dostupné tu.