Nový Zákon o Ochranných Známkach

Od zajtra (1.1.2010) nadobúda účinnosť nový zákon 506/2009 o ochranných známkach a tiež nová vyhláška 567/2009 k rovnomennému zákonu. A pekné tabuľky sú tu. Príjemnú oslavu nového roka kamaráti :) Huťko

Huťkove Rýchle Linky 51-52/09

Hacknuté Slovensko

V poslednom čase sa to s hackmi slovenských stránok veľmi rozbehlo. Hackli Orange.sk, Atlas.sk, server poisťovne Union a pod. Za všetkým stojí jeden chlapík. Hovorí si Igigi. Boguje na BayWords, ktorý je dostatočné neochotný odpovedať na akýkoľvek notice :) Krajšie hacky mi však prišli tie volebné. Alebo posledný, ktorý nasadil obrázok tohto kapríka namiesto presmerovania na stránky katastrálneho portálu cez kapor.sk.

Dve zaujímavé prejudiciálky na Súdnom dvore

Späť od bulváru s rybičkami k právu. Prvá "česká" je vo veci BSA v. Ministerstvo Kultúry ČR značkovaná číslom C-393/09 a týka sa výkladu smernice 91/250/EHS, t.j. softvérovej smernice a smernice 2001/29/ES, t.j. informačnej smernice. Súd sa v najprv pýta či možno grafické užívateľské prostredie chrániť ako počítačový program autorským právom a následne ak áno, či pri televíznom vysielaní dochádza ku sprístupňovaniu diela verejnosti. Fakt by ma zaujímali podrobnosti prípadu o čo tu vlastne ide. Druhá je vo veci C-387/09 a týka sa tiež informačnej smernice. A síce či je pojem spravodlivá odmena (fair compensation) autonómnym pojmom komunitárneho práva. Jedná sa o odmenu (niektorými nazývané výpalné), ktorú platia výrobcovia tlačiarní, cédečok a pod, a ktorá má kompenzovať obmedzenie majetkových práv pri kopírovaní pre osobnú potrebu. V prípade kladnej odpovede adresuje španielsky súd celú radu zaujímavých otázok k systému "výpalného".

Prípad IsoHunt

Otázka špecializovaných vyhľadávačov pre torrenty a ich kvalifikácia pod safe harbour v DMCA. LA-Times s dobrými preklimi.

Smeruje "net" do univerzálnych služieb ?

Ak tomu správne rozumiem po jeho zaradení sem, si aj niekto na lazoch bude môcť úspešne žiadať o internetovú prípojku. Teda niečo čo už predstavili vo Fínsku (a niektorý okomentovali ako základné ľudské právo :)..).

Patentová spúšť pre Microsoft

Americký odvolací súd potvrdil rozhodnutie, podľa ktorého Microsoft porušuje patentové práva vo svojom produkte Word. Patent sa týka spracovania XML dokumentov pomocou oddelenia samotného textu dokumentov a formátovacích dát, tagov. Viac tu.

Google Street View a ÚOOU ČR

S čím sa stretol ujo Google v Čechách. Tento typ služby je značne kontroverzný po svete, naposledy som najvätší výstrelok počul tu. Čo už na súkromie a osobné údaje sú rôzne názory..

.RU a Burgerking

Podľa správ z Ruska sa Burgerking stal obeťou squattera (a hostingprovidera v jednej osobe). Ten si zaregistroval doménu burgerking.ru . Nič vzrušujúce. Čo je však pre mňa zarážajúce v linkovanom článku, je že v ruskom občianskom zákonníku údajne existuje nárok majiteľa známky k doméne! Je to prvá krajina, o ktorej som toto počul. Na Slovensku ani v Čechách nejestvuje predpis, ktorý by zakotvoval nárok k doméne. Čo však podľa môjho názoru nebráni tomu, aby som sa domáhal prevodu domény na súde. Máte niekto info o iných krajinách ?

Žalovateľnosť prevodu domény ?

Ďalšia doménová záležitosť zo Španielska. Týka sa otázky či možno v petite žiadať prevod domény alebo len zrušenie registrácie. Barcelonský súd odpovedal jednoducho. O prevod nemožno. Podľa správy na Blogu Marques, španielsky zákon o ochranných známkach stanovuje zákaz užívania známky v doméne bez súhlasu jej majiteľa. Teda narozdiel od ruského občianskeho zákonníku iba "negatívne právo" nie nárok. Súd sa vyslovil, že je za hranicami súdnej moci zaviazať k prevodu domény. Ako som už písal hore pri burgerkingu, podľa môjho názoru u nás možno. Áno nejestvuje nárok, dokonca ani explicitné negatívne právo (ako v španielsku). Lenže ak registrácia vyvolá protiprávny stav, má poškodený k dispozícií ex lege nejaké tie nároky. Zvyčajne sú to negatórny nárok, reštitučný ale i o primerané zadosťučinenie. Aj keď si myslím, že cez negatórnu to žalovať nemožno, na pochybnostiach som pri použití reštitučnej. České súdy napr. v rozhodnutí Ceskapojistovna.cz umožnili prevod domény, a bolo to zrejme práve cez odstraňovací nárok. Ak však môžeme žalovať o primerané zadosťučinenie, prečo to neoprieť o neho. Opačné názory privítam..

Zbabraný Google Book Search vo Francúzsku

Google teda prehral na prvom stupni. Tu sú moje krátke poznámky. Trošku právnickejšie ako na SMEčku či na Živé. V spore La Martiniere v. Google je žalovaná spoločnosť amerického práva Google Inc., ale aj Google France. Žalujú ich za to, že kým prvý kopíroval knihy v Spojených štátoch, druhý sa staral o prevázdku stránky books.google.fr.

• Súd odmietol nedostatok právomoci, a to aj keď sa kopírovalo v US.
• Odmietol i použitie amerického práva, ktoré bolo pre Google veľmi dôležité. Vo Francúzsku neexistuje doktrína fair use a len katalógové licencie ako u nás. Nariadenie Rím II. je už síce platné od Januára 09, tento spor však začal ešte v roku 2006. Google navrhoval hraničný určovateľ podľa Bernskej úniovej zmluvy (lex loci protectionis - 5(2) - rovnako čl. 8 Rímu II.), no parížsky súd použil akúsi doktrínu komplexného deliktu (tu niesom doma). Ten má spočívať v tom, že ak je miesto príčiny škody a miesto vzniku škody v odlišných štátoch použije sa právo štátu, ktoré má najbližší vzťah. Súd uvážil, že vzhľadom na to, že ide o (1) francúzske knihy, (2) žaluje francúzsky subjekt, (3) žalovaným je aj francúzska spoločnosť, (4) doména je vo francúzskej ccTLD a v (5) jazyku francúzov, musí použiť aj francúzske právo. Veľmi to vraj neprepracoval, keď nehľadal prepojenia i k americkému právu. Zaujímavé, je že z rosudku je zaviazaný len americký Google nie ten francúzsky. Ono jediná škoda, ktorá mohla byť vo FR spôsobená je vlastne zobrazovanie snippets vo výsledkoch. Samozrejme, iba ak nespadnú pod dovolené mimozmluvné užitie. Keďže z MPSka mám doteraz hokej, ak má niekto po ruke nápad sem sním.
• Google argumentoval, že ani podľa francúzskeho práva nie je nascanovanie kníh a ich vloženie do databázy vyhotovením rozmnoženiny (reproduction), lebo nie je určené ľudskému publiku (t.j. len stroju - osobne to nazývam úvodná rozmnoženina). Súd tento argument odmietol. Žeby sa nejednalo o použitie diela v zmysle práva možno podľa môjho názoru vyargumentovať len ťažko. I proxy caching je čisto technická vec a hľa na príslušnú komunitárnu zákonnú licenciu. Logická opodstatnenosť tu však je, ale o tom nabudúce v poste o brnenskom Odvedzej.cz.
• Google tvrdil, že jediná ľudom určená časť diela je snippet. Ten má byť krytý citačnou zákonnou licenciou. Ako však vyzerá táto licencia vo francúzskom zákonníku duševného vlastníctva neviem. Už len na ČR a SR možno demoštrovať, že zaváži každé jedno slovíčko. Viac, až keď definitívne odovzdám prácu o GBS na jednu českú súťaž. Súd ani tento argument neprijal.
• Výsledok? Google nesmie zobrazovať snippets francúzom pre knihy obsiahnuté v žalobe. Má zaplatiť 300 000 eur náhradu škody a ospravedlniť sa ne webe plus v denníkoch. Odvolanie nemá údajne k výrokom suspenzívny účinok.
• Google sa chce odvolať.

Kto vie po francúzsky, tu je originál (ja zatiaľ nie :).

Update 03/01/10 , prečítajte si síce neprávnický a čiastočný ale užitočný preklad rozhodnutia tu. Rovnako odporúčam i komentár od S.I.LEX (francúzsky). Francúzsky zákonník duševného vlastníctva v angickom jazyku tu. (Pre budúcnosť i iné predpisy).

• Google chcel použitie amerického práva len pre samotnú digitalizáciu kníh, nie zobrazovanie úryvkov. Tú chcel plne "kryť" cez francúzsku citačnú licenciu.
• Žalobca opakovane tvrdil, že služba umožňuje zobraziť viac ako len citačný úryvok. Že nemôže plniť ani len informačný účel, pretože je veľmi náhodná. Nesúhlas s týmto argumentom nájdete u S.I.LEXa.
• Možno i preto súd v podstate zmiešal dva rôzne použitia diela. Prvé digitalizáciu kníh, druhé ich zobrazenie vo forme útržkov. Preto odmietol americké právo pre obe, lebo ich zmiešal. Je ťažké argumentovať, že digitalizácia má viac spojení s francúzskym právom ako americkým.
• Ďalej, že Google síce nezobrazuje celú knihu prostredníctvom služby ale umožňuje jej sprístupnenie verejnosti nepriamo (opierajúc sa o argument "vyťaženia knihy"). Možno práve pre tento argument súd mixuje dve použitia spoločne.
• Veľmi dôležitý je i argument zásahu do osobnostných práv autora (moral rights). Žalobca argumentoval i zásahom do integrity diela z dôvodu zobrazovania vo forme náhodných útržkov z knihy. Súd argument prijal.
• Veľmi zvláštny argument porušenia práva k zverejneniu diela (tiež osobnostné). Niektorí autori starých diel údajne nemajú záujem na ich ďalšom zverejňovaní, a preto ak boli vydané len v papierovej forme, neprajú si ich digitalizáciu. Súd to odmietol s poukazom na vyčerpanie práva prvým uvedením diela na verejnosť bez ohľadu na médium.
• Porušenie práv k ochrannej známke boli tiež žalované (názvy kníh a pod.) ale veľmi podcenené v žalobe. S dlho neužívanými známkami, skončila táto časť žaloby neúspešne.
• Nekalá súťaž z dôvodu parazitovania na práci iných. Údajne nepodložená poriadne v žalobe bola odmietnutá súdom.
• Toľko diskutované americké vs. francúzske právo je ešte kontroverznejšie vo svetle prípadu Afaire SAIF v. Google. Kde šlo o image search Google a súd použil americké právo.

Update 15/01/2010, plný preklad rozhodnutia nájdete tu.

Ústav práva a technologií

Od 1. januára 2010 vzniká na pôde Masarykovej Univerzity unikátny projekt. Prvý Ústav pre právo a technológie v Československu, pravdepodobne i v strednej Európe vôbec. Verejnosti bol predstavený tento utorok na tlačovej konferencii (tu, tu). Huťka tento fakt neskutočne teší. Zakladateľom je známy nadšenec práva informačných technológií JUDr. Polčák, PhD. Vďaka Cyberspace a kurzom som mal možnosť poznať prvých stálych pracovníkou Ústavu. Sú to šikovný mladí ľudia, ktorý Ústavu určite dajú pevné základy. Ústav plánuje pracovať v týchto oblastiach technologického práva :

1. právo informačných a komunikačných technológií,

2. energetické právo,

3. právo biotechnológií,

4. vinárske či cukrovarnícke právo.

Jedná sa široký konglomerát tém, ktoré spája prvok technológie. Keďže osobne som IP/IT nadšenec, môžem sa vyjadiť len k bodu jedna. V súčasnej dobe má MUNI mnoho špecializovaných kurzov ako:

• Právo informačných a komunikačných technológií I a II,
• Normatívne systémy kyberpriestoru,
• Kyberkriminalita,
• Introduction to Cyberlaw,
• Law of Domain names,
• Law of eFinance,
• Software law a pod.

Takže keď to spočítam :

• Na pôde Masaryčky vznikla prvá stredoeurópska účebnica práva ICT.
• Každoročne v Novembri poriada populárnu konferenciu Cyberspace.
• Vždy v lete sa študenti z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovenska stretávajú na Summer School of ICT Law, ktoré organizuje tzv. Viedenská skupina.
• Transofmujúca sa pracovná skupina pre právo a ICT vydáva dva krát ročne Masaryk University Journal of Law and Technology aka "Mujtĺ".

Masaryčka má preto našliapnuté veľmi dobrým smerom. Ústavu prajem nech sa stane dôstojným centrom internetového práva rovnako ako harvardský Berkman, stanfordský CIS, newyorský IILP, oxfordský OII, amsterdamský IViR, bruselský LSTS, či Luevenský ICRI. Držím palce!

Update videoreportáž na ČT.

flirtovanie s kontraktáciou

Gmail mi dnes doprial nevídanú podívanú..Asi vedel, že som pracoval na odpovedníkoch o e-kontraktácii, keď mi v reklamnom poli zjavil reklamu s titulom "Hľadáte neveru ?". Samozrejme ma to zaujalo, i klikol som. Nie, že by som ju hľadal :) Web vyzeral ako sex/flirt zoznamka. Zo zvedavosti som klikol na prvý obrázok nejakej baby. Objavil sa mi nasledovný formulár (klikni pre zväčšenie):

Stránka má skutočne svojrázny odkaz na zmlvuné podmienky. Žiadny. Tie som sa pokúšal nájsť, aby som vedel, ščím to vlastne má akože užívateľ súhlasiť ? Nakoniec som ich našiel (druhá bublinka). Skrýval sa pod originálnym názvom "Zákonník Práce". No proti gustu žiadny dišputát :) O inkorporácií môžu iba srnky spievať v tomto prípade. Ale to nebolo všetko. Potom to prišlo. Keď som si prečítal Zákonník Práce stránky 1to1chat.cz (rozumej VOP). Tie ma zaujali na toľko, že som sa ich rozhodol skopírovať a vyfarbiť. Sú neskutočným autorským dielom, doslova :) Zhrnutím :

-[Cyperská firma má českú webstránku]

-[Dohoda o právomoci birminghemského súdu v spotrebiteľskej zmluve]

-[Užívateľ sa zaväzuje oceniť službu ...]

-[Šroubovaná cyperská čeština]

-[Aj po prečítaní "Zákonníka Práce", človek netuší čo to robí]

-[Stránka "neručí" za z/rušenie internetu]

a pod..

Huťkove rýchle linky 48-50/09

#1 Data rentention pod paľbou

Potom ako Rumunský ústavný súd rozhodol (celé v eng), že tento kúsok európskej legislatívy nie je ústavne košér, sa do neho pustili NGOs.

#2 Cenzúrovanie v SR

Ako oznámil T-Com cenzúruje už i on. Pekne informuje o detailoch portál DSL. Zaujímavé je, že Orange s odstupom času, trochu neguje svoju tlačovú správu. A teda už neplatí, že používa celý IWF zoznam pri svojom filtrovaní.

#3 Roboti a ich zodpovednost

Veľmi zaujímavý článok zo Stanfordu. Po poslednej prednáške od Betty Krausovej má to celkom zaujalo. Inokedy by som to asi iba preskroloval :)

#4 Contributory liability na Slovensku ?

Michael Giest informuje, že ACTA okrem iného prináša novum vo forme minimálnych požiadaviek na contributory liability. Presne tej, ktorú Maduro v stanovisku k veci AdWords razantne odmietol. Neviem ... prečo mi to tak veľmi pripomína Grokster ? Ako hovoria klasici ..

#6 Eurid spustil lavínu budúcich sporov

Tento týždeň spustil Eurid (správca .eu) registráciu domén s diaktritikou. S jednou chybičkou - no sunrise period :) Prvá známa obeť ako informuje DSL je Autobazar.eu. Squatter si registroval Autobazár.eu .

#7 Prichádza i do európy net neutrality ?

Keďže Lisabonská stratégia nám končí prichádza nová - stratégia i2015. Euractive informuje, že sa zameria na práva užívateľov. Začať by mohli prijatím Internet Bill of Rights alebo zrušením data retention. Zaujímavé je však, že chce nútiť telekomunikačných operátorov aby umožňovali VOiP cez mobilný internet. Koniec filtrovania mobilného internetu ?

nekalé obchodné praktiky vo vyhľadávačoch

Týchto pár riadkov som písal na predmet Právo a reklama u prof. Hajna. Rozhodol som sa ich otisknúť tu :) Sú to dva modelové prípady (možných) nekalých obchodných praktík vo vyhľadávačoch. Odkazy sú na českú úpravu.

Príklad 1.

Súčasným zárobkovým modelom internetových vyhľadávačov, je systém kedy vedľa prirodzených (organických) výsledkov vyhľadávania zobrazujú sponzorované (anorganické) odkazy. Tieto odkazy majú rovnakú štruktúru ako prirodzené výsledky avšak v celom rozsahu ich navrhuje inzerent. Predmetom návrhu je kľúčové slovo [1.] po zadaní, ktorého sa zobrazí sponzorovaný odkaz, titul [2.], popis [3.] a internetová adresa [4.] kam bude prípadný užívateľ presmerovaný po kliknutí.

Ako možno vidieť na obrázku vyhľadávače v súčasnosti anorganické odkazy odlišujú trochu deformovanou štruktúrou výsledku, zvýraznením v jemne odlišnom farebnom poli a označením sponzorované odkazy. Ak by tak vyhľadávače nerobili, bolo by možné uvažovať o porušení noriem jednak súkromného ale aj verejného práva. Z hľadiska českého verejného práva by sa poskytoval najmä § 1 ods. 3 zákona o regulácií reklamy, ktorý vyžaduje od každej reklamy výslovné označenie reklamnej informácie. Navyše priemerný užívateľ (alebo užšie spotrebiteľ) sa zvykne domnievať, že takéto výsledky sú produkt automatizovaného a objektívneho procesu posúdenia. Zo skúsenosti, vyhľadávačom zvykne vo vysokých pozíicách umiestnenia dôverovať. Z hľadiska súkromného práva by sa v takto konštruovanom prípade mohlo jednať o klamavú obchodnú praktiku ako je vymedzená v prílohe č. 1 písm. j) k zákonu o ochrane spotrebiteľa (viz nižšie). Vzhľadom na to, že sa jedná o prípad z čiernej listiny, nie je nutné aby bola naplnená generálna klauzula nekalej obchodnej praktiky (§ 4 zákona o ochrane spotrebiteľa) ale postihovateľnosť prostriedkami nekalej súťaže nastupuje per se. Vzhľadom na charakter porušenia by ako žalobca prichádzalo do úvahy najmä spotrebiteľské združenie, ktoré by sa mohlo domáhať aby sa vyhľadávač skrytej reklamy pro futuro zdržal a odstránil súčasne závadný stav. Narozdiel od slovenského práva, české neumožňuje spotrebiteľskému združeniu žalovať o primerané finančné zadosťučinenie.

j) propaguje ve sdělovacích prostředcích výrobky nebo služby způsobem, při němž si spotřebitel nemusí uvědomit, že se jedná o placenou reklamu výrobku nebo služby,

Príklad 2.

Vládou spojených štátov bol spustený bezplatný program Making Home Affordable, ktorý mal pomôcť vlastníkom domov pri refinancovaní alebo modifikovaní ich hypoték, tak aby o svoje nehnuteľnosti neprišli. Pre tento účel bola zriadená o.i. internetová adresa www.makinghomeaffordable.gov . V apríli 2009 si však niekoľko spoločností zaoberajúcich sa modifikovaním hypoték za poplatok zaplatila u internetových vyhľadávačov reklamu. Tá sa zobrazovala na kľúčové slovo, resp. frázu "Making Home Affordable". Navyše všetky prvky sponzorovaného odkazu, ako boli popísané vyššie, budili dojem, že sponzorovaný odkaz pochádza priamo od vlády USA. V prvku [4.] bola dokonca uvedená pôvodná vládna adresa www.makinghomeaffordable.gov . Štátna inštitúcia na ochranu spotrebiteľov si prostredníctvom súdu vymohla zastavenie týchto reklám ako klamlivé. Vzhľadom na vizuálne vyobrazenie reklamy s nepravdivou informáciou o internetovej adrese zadávateľa reklamy, pôjde o klamavé opomenutie v zmysle § 5 ods. 1 písm a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zároveň takéto konanie napĺňa znaky príslušnej malej ale aj veľkej generálnej klauzule. Otázne zostáva, či by len samotné inzerovanie na frázu "Making Home Affordable" za daných okolností, mohlo byť považované za nekalú obchodnú praktiku voči spotrebiteľom.

§ 5 ods. 1 písm. d)

"Obchodní praktika je klamavá, vede-li způsob prezentace výrobku či služby, včetně srovnávací reklamy, nebo jejich uvádění na trh k záměně s jinými výrobky či službami, nebo rozlišovacími znaky jiného podnikatele"

Zákon používa pojem podnikateľ, ktorý je užší ako súťažiteľ. Štátny orgán prostredníctvom svojho neziskového programu by pravdepodobne nemohol byť považovaný za podnikateľa v zmysle obchodného zákonníka (zákona na ochranu spotrebiteľa neobsahuje vlastnú definíciu). Tým sa však nevylučuje možnosť napadnúť danú reklamu prostredníctvom ustanovení o klamavej reklame v obchodnom zákonníku.

my trip to Vienna

Yesterday was kinda rush. Get up @5.30 am, very early fried-cheese-burger for breakfast in Brno and almost missing the train to Vienna. "Crawling" the Austrian capital without the map and transfering from one lecture to another one. I´ve Spent my day in FRA and UNO. The latter was much bigger and more amazing than New York´s. Especially love the fact, that the "tube" (U-bahn) is running exactly before the buildings above the ground level. So you can see the twinkling UNO image beeing distorted by departing trains after dusk. Unfortunately had just a little time for appealing christmas fairs in front of "Rathaus". So .. i´ve definetely decided to make a trip from Bratislava to Vienna by bike. Stay up there for few days biking around and then get back. This summer! So what was the whole thing about? As i didn´t write down the notes, it´ll be just sort of unclear summary.

European Union agency for Human Rights so called FRA

#1 Racial discirimination

The gist of this part was about Ostrava school case. The Roma children beeing allegedly discriminated in Czech school system. As i didn´t read the judgement and just heard rumour about the issue, it was really rewarding for me. For instance i didn´t know, that entire judgement is based on the principle that Czech republic just didn´t carry the burden of proof. Which is established in cases of indirect discrimination as well.

#2 Homophobia (sexual orientation disc.)

Free movement of registered partnerships or same sex marriage? According to FRA´s interpretation of current! primary and secondary Community legislation, if couple married in Netherlands, they have to have a right to enjoy the very same legal status in let´s say Slovakia, where no such legislation exist. I´m in favor of such a law. I just keep wondering, if ECJ would approve such interpretation, because of political implications.

In numbers : 4 states does have such legislation, but 11 are refusing to recognize it. In opinion of FRA, there is no justification for such refusal.

#3 Data retention law

Just a brief introduction. This is the present point of interest for FRA.

Other remarks

# Contractual autonomy in civil law is already limited by anti-discrimination law. It´s still not consisted in terms of scope (e.g. the sexual orientation disc. is just vertical), but allegedly is just about to change to horizontal approach.

# EU Charter is the first document in the world, dealing with sexual orientation discrimination. And of course this is legally binding since first of December. If some folks in our politics just knew :)

# And to don´t forget, i´ve been told that all the studies of FRA could be ordered on the website free of charge, even the shipping is free. What a generosity..

# Quote : "The only way you can´t get a job for 100 %, is to don´t apply."

UNO

#4 "???" sth. with the structure of UN ?..

been sleeping, sorry guys ..

#5 UNCITRAL

Focused on the work of commission. Interesting for me was working group on the Electronic Commerce. As i heard they do work on some kind of modal law for security measures in field of Intellectual Property. As far as i know there is no problem with that in trademarks or patents, but copyright in continental system ? Well, we´ll see. I´ve asked the lecturer, whether UNCITRAL plans to focus on ISPs liability once. He said no at all.

And go on their website, they does have amazing tool for searching the cases, which interpret the law proposed by UNCITRAL, i.e. CISG.

#6 IAEA - Internation Atomic Energy Agency

This was really interesting. Maybe not from legal point of view, but more political one. I do have a different view on the IAEA since. That was probably the point, the guy have been trying to make out of it, throughout the lecture.